Rozhlasové hry nevyvolávajú škandály. Drábkova Guľa však vzbudila pozornosť už pred svojím uvedením (na ČRo 3 – Vltava mala v réžii Aleša Vrzáka premiéru 25. 1. 2011) a po ňom rozpútala doslova mediálnu pri. Dotýka sa totiž nedávnej minulosti, ku ktorej stále ešte nie sme schopní postaviť sa čelom. Dráma je fiktívnym portrétom zostarnutej československej atlétky Mileny, ktorá láske k športu obetovala všetko: štát jej vnútil doping, zbavil ju súkromia, vyberal jej priateľov, rozhodoval o jej účasti na pretekoch v zahraničí aj o možnostiach založiť rodinu. Nie je až také dôležité, koho alebo čo ktoré faktografické okolnosti môžu pripomínať. Jednak Drábkova hra nie je doslovná, jednak je na jej pochopenie nutné vnímať ju ako celok. Milenina spoveď je totiž formulovaná ako rozhlasový rozhovor s ukážkami a zasadená na pozadí bežného vysielania. Kus sa tak vysmieva rozhlasovej maše, gýčovitosti niektorých relácií, mindrákom ich tvorcov, úrovni volajúcich, nostalgii po socializme i rozbadanému vyjadrovaniu. A taký obraz spoločnosti je skutočne nelichotivý. Sama Milena je potom postavou skôr tragikomickou. Autor ju ukazuje ako obeť, ktorá si neuvedomuje svoj diel viny, aj ako človeka, ktorý má potrebu pomáhať druhým.