Ota z Freisingu (1112-1158) sa narodil ako syn rakúskeho markgrófa Leopolda III. Babenberského a jeho druhej manželky Anežky z Waiblingenu, dcéry cisára Henricha IV. Bol spriaznený s poprednými ríšskymi rodmi (rakúskymi markrabátmi Leopoldom IV. a salzburským arcibiskupom Konrádom, nemeckým kráľom Konrádom III. aj neskorším cisárom Fridrichom Barbarossom - ktorého skutky spísal v diele Gesta Frederici). Študoval vo Francúzsku, inicioval založenie cisterciánskeho kláštora Heiligenkreuz (1131) v Dolnom Rakúsku, neskoršieho rodového pohrebiska Babenberkov, a zúčastnil sa 2. krížovej výpravy (1147). Ako biskup v bavorskom Freisingu (1138), presadzoval vo svojej diecéze cirkevnú reformu a tamojšia katedrálna škola sa vďaka nemu stala dôležitým centrom vedy a duchovného života. Kronika čiže Dejiny dvoch obcí (Chronica sive Historia de Duabus Civitatibus) je jeho najvýznamnejším dielom. Zahŕňa dejiny sveta od stvorenia, cez biblické a staroveké obdobie (tu čerpal zo starších autorov, napr. Orosia, Jeronýma či Eusebia), ktoré doviedol až do svojej súčasnosti (v týchto pasážach poskytuje množstvo cenných správ). Ota spis rozdelil do siedmich kníh, v ktorých v rámci svojho výkladu svetových dejín stavia do protikladu Jeruzalem a Babylon - nebeské a pozemské kráľovstvo, v ôsmej knihe potom pojednáva Poslednom súde.

Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.