„Historické“ knihy Starého zákona kanonicky i obsahovo nadväzujú na prvú časť Písma – Zákon, ktorý je zapísaný v piatich knihách Mojžišových. Spoločným rysom týchto kníh je existencia ľudu zmluvy, či už ide o celého Izraela alebo neskôr len o Júdu, ako národa vo vlastnej krajine, a literárna forma rozprávania.
Ide teda o príbehy, ktoré majú čitateľov presvedčiť, zaujať a získať.
Ich zmyslom nie je detailne presný zápis udalostí – faktograficky presná história, ale poučenie čitateľa z ich aktuálne platného odkazu.
Hlavnými témami sú obsadzovanie zasľúbenej krajiny Izraelcami, vznik a priebeh ich monarchií, babylonské zajatie a nasledujúce perzské a grécke obdobie; ide teda o udalosti v obvyklej chronológii vymedzenej 13. až 2. storočím pred Kr. Autor verí, že životnosť príbehov a ich inšpirovaná hĺbka zaujme aj dnešného čitateľa; môže v nich nájsť aj nejednu analógiu.