Dielo pod titulom Homines Scientiarum. Tridsať príbehov českej vedy a filozofie prináša v piatich zväzkoch a na priložených piatich DVD nosičoch súbor tridsiatich portrétov rôznorodých osobností českej vedy a vzdelanosti v 20. storočí. Ide o výsledok trojročného projektu, na ktorom spolupracovali Ústav pre súčasné dejiny AV ČR (Kabinet dejín vedy) a Filozofická fakulta Univerzity Pardubice. Netradičné predstavenie tvorivého života vedcov kombináciou audiovizuálneho dokumentu a obsiahlejšieho rozhovoru podáva bohatý obraz českých intelektuálnych dejín uplynulého storočia. Napriek tomu, že prináša aj nové poznatky a doposiaľ neznáme pohľady, má zároveň všeobecne prístupnú podobu. Autori zvolili premyslený výber odborov a zamerania osobností, od filozofov po zástupcov vied o živej i neživej prírode, vedecky aktívnych v rôznych dobách, doma aj v zahraničí. Značný podiel tu majú osobnosti, ktoré študovali v 50. rokoch, profesijnú dráhu začali v 60. rokoch a aktívne sa podieľali na premenách českého akademického prostredia v čase nasledujúceho, vrátane početných svedectiev o skúsenostiach väznenia, zapovedania, exilu a ďalších spoločenských a ideologických prekážok, s ktorými sa táto generácia vyrovnávala. Z veľkej časti sa publikácia týka dejín Akadémie vied SR v širších súvislostiach modernej českej vedy a okrem iného prináša portréty troch jej niekdajších predsedov. Výsledný obraz tak predstavuje pestrú zmes osudov, ktoré však spája odkaz na usilovnosť a ochotu venovať svojmu odboru najlepšie sily bez toho, aby sa však vytrácal aj príbeh iného než vedeckého života. Publikácia tiež pripomína niektoré nie celkom bežné témy alebo postavy doposiaľ trochu zanedbávané. Jednotiacim spoločným putom je ale nesamozrejmosť, zmysel a obrana vzdelanosti v modernej spoločnosti, čo je dnes obzvlášť aktuálne. Každý zväzok zahŕňa šesť odborovo alebo tematicky spriaznených kapitol. Prvý zväzok otvára myšlienkový svet súčasných osobností humanitných a spoločenských vied (Stanislav Susedík, František Šmahel, Karel Hrubý, Filip Karfík, Erazim Kohák, Ján Klápšte); rôznorodé generačné zastúpenie i odborné orientácie sa premietajú v retrospektívnych priehľadoch do vlastnej tvorby i oznamovaných životných skúseností. Druhý zväzok naproti tomu predstavuje už nežijúcich bádateľov vo vedách o človeku a spoločenských disciplín (Aleš Hrdlička, Emanuel Rádl, Karel Engliš, Zdeněk Horský, Ján Patočka, Jiří Nemec), ktorých odkaz je sprostredkovaný v rozhovoroch s osobnosťami, ktoré sú s nimi späté osobne alebo obsahom svojho bádania, napr. ekonómom Ľubomírom Mlčochom, teológom Jánom Šimsom, astrofyzikom Jiřím Grygarom, sorbonnským filozofom Renaudom Barbarasom a ďalšími. Portréty takto ukazujú časť ich živého odkazu. Tretí zväzok sa sústreďuje na prírodovedcov z oblasti chémie a fyzikálnej chémie, veľmi význačné v českej vede aj vo svetovom kontexte, a to opäť v generačnom slede od historicky zakladateľských postáv po ich súčasných nasledovníkov (Bohuslav Brauner, Otto Wichterle, Rudolf Zahradník, Josef Jaroslav Heyrovský vo výpovedi jeho syna Michaela, Zdeněk Herman). Štvrtý zväzok presúva pozornosť k odborom biologickým a medicínskym; prináša portréty imunológa Milana Haška (vo výpovedi jeho význačného žiaka Juraja Iványiho), epidemiológa Karla Rašku st. a jeho nemenej významného syna Karola Rašku ml., virológa Jána Svobodu, mikrobiologičky Heleny Kopeckej, fyziologičky Heleny Illnerovej a biochemičky Evy Zažímalovej. Okrem iného tento zväzok vyzdvihuje aj úlohu žien vo vede. Piaty zväzok uzatvára portréty vedcov s ďalšími presahmi, ako je technika, matematika či experimentálna fyzika, alebo problematikou vedeckých aplikácií a verejnej angažovanosti (Emil Kolben, Georg Pick, Bohumil Nemec, Ján Krekula, Josef Koutecký, Stanislav Vepřek); prehliadnuť tu nemožno ďalší významný prvok, ktorým je rola nemeckojazyčnej vedy v českých krajinách minulého storočia.