Spieva svoj sedmokráskový protestsong. Diktatúre proletariátu pod oknami. ***** Júl roku 195* zalial aj pražský oblúk Vltavy blízko Stalinovej sochy teplom, ale dvadsaťjedenročná Jana Honzlová si leto neužíva. Zvyšok Štátneho súboru piesní a tancov Sedmokrása, kde doteraz spievala svetu o lepších zajtrach, sa aj s papalášmi a tajnými odišiel družiť do Fínska, zatiaľ čo ona tvrdne v kancli a očakáva prietrž mračien. Tuší, že s ňou takzvané ľudovodemokratické zriadenie zúčtuje za prostorekost, s ktorou sa stavala na budovanie socializmu. Úprimnosť sa za onoho času nenosí, a kto nedrží basu so súdruhmi, ide proti nim a palicu sa na neho vždy nájde – pokiaľ včas nepodpíše. Zvlášť pokiaľ ide o dievča z rodiny vyvlastneného živnostníčka, ktorej kádrový profil nevylepšujú ani živel utečený do zámoria, ani mukol z lágra, nieto umlátená matka rodu, ktorého zvyšky koľkokrát nemajú čo jesť. Dievča zo schátraného pavlačového domu v Karlíne by mohlo papalášom z ÚV rozprávať, čo je to správne podvyživený proletár. Na vlastnej koži cíti, že ju osud nahnal v mizernom čase na šialené miesto, avšak múza Jozefa Škvoreckého bravúrne vykreslí jej vôľu zostať sama sebou: bezmocnosti, udavačstvo i tragédiu napriek. ***** Výnimočná výpoveď o chorobnej budovateľskej kŕči 50. rokov. Exulant Ferdinand Peroutka dielo označil za najlepší český román napísaný po druhej svetovej vojne. ***** Dĺžka nahrávky: 10 hodín 11 minút