Eli Maor sa vo svojej knihe venuje vzťahom medzi matematikou a hudbou. Neraz čitatelia osvetlia množstvo prekvapivých detailov, keď skúma, ako je možné uplatniť matematický aparát v hudbe aj naopak. Venuje sa napríklad matematickému popisu vzťahov medzi jednotlivými tónmi, systémom ladenia a ich historickému vývoju. Píše o snahe matematikov a fyzikov presne popísať pohyb struny, priestor venuje aj skúmaniu vzniku a povahy zvuku a jeho prenosu. Inou oblasťou, kde sa prejavujú matematické zákonitosti, sú rytmické pomery v hudbe, ale ani u nich paralely medzi matematikou a hudbou nekončia. Autor ako znalec matematiky a milovník klasickej hudby pozná obe oblasti detailne a čitateľov dokáže svojim záujmom nakaziť; a robí to s podmanivou ľahkosťou. Anotácia 2: Pytagoras v experimentoch s monochordom stanovil zákonitosti medzi dĺžkou struny a hudobnými intervalmi. Tzv. prirodzené ladenie bolo postupom času nahradené ladením temperovaným. Rozdiel medzi nimi vysvetľuje prítomná kniha, a súčasne ozrejmuje, že tónové pomery sú dané jednoduchými matematickými zákonitosťami, ktoré sa neobmedzujú len na hudobnú oblasť.