Keď 7. júna 1967 obsadili jednotky Izraelských obranných síl východný Jeruzalem a jeho Staré Mesto, do tej doby kontrolovanej Jordánskom, upravila Naomi Šemer svoju len pár týždňov starú pieseň „Jeruzalem zo zlata“. Skladba, oslavujúca krásu mesta v srdci Judských hôr, sa razom stala druhou, neoficiálnou hymnou židovského štátu a obletela celý svet. Už tri dni po spojení rozdeleného mesta ukončilo Československo s Izraelom diplomatické styky a pieseň o meste zo zlata a medi, kde veje horský vzduch s vôňou borovíc, mohli Česi a Slováci počuť len na zakázaných rozhlasových staniciach. Na dobré vzťahy Masarykovej republiky so sionistickým hnutím a dobu, keď povojnové Československo zohralo kľúčovú úlohu pri vzniku Štátu Izrael, nadviazala federálna vláda až vo februári 1990, keď jej vtedajší minister zahraničia Jiří Dienstbier privítal v Prahe šéfa izraelskej diplomacie Moše Ares. Odvtedy je pre českých a slovenských cestovateľov zase otvorených nielen sedem brán jeruzalemského Starého Mesta, ale celý Štát Izrael vo svojej až neuveriteľnej pestrosti a kráse. Po úspešnej knihe Arménska – krajina hôr, kláštorov a vína vydáva Robin Böhnisch svoju ďalšiu veľkorysú obrazovú publikáciu. Pri jej príprave zúročil nielen desiatky svojich ciest do Svätej zeme, ale aj celoživotný záujem o prírodu a jej ochranu, alebo hlbokú znalosť blízkovýchodného vinárstva. Aj vďaka tomu jeho kniha vedie čitateľov Izraelom po iných cestách, než sprievodcovi – či už tlačení, alebo tí živia. Publikácia sama konečne nemá ambíciu byť bedekrom, je ale lákavou pozvánkou tam, kde si podávajú ruku biblické dejiny s moderným svetom. Do skutočne fascinujúcej krajiny na križovatke troch kontinentov.