Jan Bělehrádek (1896-1980), český lekár, biológ, profesor Univerzity Karlovej, dekan Lekárskej fakulty UK, bol jednou z významných osobností českej biológie a českého politického a spoločenského diania práve uplynulého storočia. Z pútavého rozprávania Belehrádkovho mladšieho syna, zo spomienok jeho niekdajších žiakov, dnes známych vedeckých osobností, je poskladaná mozaika životného príbehu tohto vzácneho človeka, ktorý celý svoj život zasvätil vedeckému bádaniu. Široký záber informácií siaha až k rodovým koreňom Belehradkov, zahŕňa roky detstva, dospievania i štúdia, profesijné úspechy, vojnovú dobu, poznamenanú zatknutím a väznením v Terezíne, obdobie povojnové, vrcholiace februárom roku 1948, odchod do exilu a pokračovanie vedecky Anglicko.Kniha je vybavená radom dobových fotografií, dnes už unikátnych, obsahuje tiež slávnostný úvodný prejav k študentom pri zahájení školského roku 1930/1931, kompletnú bibliografiu Belehradkových prác zahŕňajúce roky 1920-1967 a bibliografiu diel o Jánovi Bělehrákove . vzdávajú hold jeho žiaci – Augustín Svoboda, Oldřich Nečas, Ján Šmarda, Dušan Súdok, Ctirad John, Pavol Jerie a Jiří Pravda – ktorí si ho uchovali v pamäti ako excelentného učiteľa, ktorý im otváral cestu k poznaniu a ovplyvnil ich v ich ďalšom konaní.