Ján Calábek (1903-1992) brnenský vedec, botanik, pedagóg, filmár a experimentátor sa radí k priekopníkom vedeckej kinematografie. Jeho časozberná metóda natáčania mikro života rastlinnej ríše získala významné medzinárodné renomé. Odkazuje na previazanosť so svetovými osobnosťami dejín vedeckej kinematografie a prírodných vied, ako boli napr. Nemec alebo Vladimír Úlehla.
Počas tvorivej filmovej práce sa Calábkovi dostalo množstvo významných ocenení ako doma, tak v zahraničí (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, USA, Maďarsko, Austrália, Uruquay) a jeho meno bolo v roku 2003 zapísané na zoznam významných kultúrnych výročí UNESCO v Paríži. Škála filmovej tvorby Jana Calábka z rokov 1928-1988 zahŕňa filmy vedecké, populárno-vedecké, školské, vzdelávacie aj televízne. K najvýznamnejším patrí napríklad Starý smrek rozpráva (1948), Povrchové napätie (1950), Pohyby rastlín (1955), Autonómne pohyby (1960), Vplyv giberelínu na rast a pohyb rastlín (1961), Ako rastliny rastú (1963) alebo Rastlina a tiaže krajinská (1972).
Paralelne s filmovou tvorbou poukazuje na okruhy botanického záujmu Jana Calábkova z vedeckého pohľadu. Bola to napríklad problematika napučania agar-agaru, analýza výkonu rastúceho tkaniva, aspekty rastu kľúčových koreňov, fenomén autonómnych pohybov rastlín alebo výskum vplyvu giberelínu na autonómne a ovíjivé pohyby rastlín.
Tvorivý prístup Jana Calábka dáva príležitosť nahliadnuť do počiatkov vedeckej fotografie a kinematografie v prepojení s popularizáciou vedy a vzdelávaním.
V rámci brnenských, československých, ale aj svetových súvislostí zároveň upozorňuje na dôležité české i zahraničné osobnosti z histórie botaniky a vedeckého filmu.

Calábkovu tvorbu vymedzujeme v troch kľúčových obdobiach. Prvé je spojené spoluprácou s jeho predchodcom Vladimírom Úlehlou v rokoch 1922-1947, teda dobou experimentovania a formovania nielen českého vedeckého filmu s botanickou profiláciou. Roky 1948-1973 mapujú samostatnú tvorivú rovinu vedeckého výskumu Jana Calábka, jeho pedagogické prístupy k výučbe filmom, ale aj na prenikanie českého vedeckého filmu do zahraničnej. Tretie obdobie mapuje poslednú Calábkovu tvorivú aj životnú etapu do roku 1992, kedy sa jeho aktivity koncentrujú predovšetkým na aplikáciu vedeckého filmu pre vzdelávacie a popularizačné programy pre televíziu.
S publikáciou bola paralelne pripravovaná výstava Ján Calábek. Film, veda a umenie k poteche včiel, básnikov a botanikov (Moravská galéria v Brne, 25. 4. - 28. 7. 2013). Vyzdvihuje podstatu mimoriadnej vizuálnej oznamnosti časozberných obrazov. Poukazuje na filmový prístup Jana Calábka dokladujúci mimoriadny talent a vrodené dispozície pozerať sa a vidieť, rovnako tak počúvať a počuť. Ide teda o dialóg vedy, filmu a umenia cez časozberný prístup k obrazovému záznamu.