Jozefíne Bakerovej bolo dvadsať rokov, keď sa objavila v Paríži. Počas jednej noci sa z americkej tanečnice stal idol. Fascinovala Picassa, Cocteaua, Le Corbusiera aj Simenona. V tridsiatych rokoch sa z nej stala prvá černošská hviezda svetovej slávy, od Buenos Aires po Viedeň, od Alexandrie po Londýn. Po vojne, keď sa angažovala vo francúzskom odboji, sa rozhodla bojovať proti rasovej segregácii. V päťdesiatych rokoch adoptovala na svojom kaštieli v Milandes dvanásť sirôt rôznej pleti. O láske a slobode spievala až do svojho posledného vydýchnutia. Catel Mullerová a José-Louis Bocquet rozprávajú cez portrét Jozefíny Bakerovej príbeh prvej polovice dvadsiateho storočia od Broadwaya po Paríž Bláznivých rokov. Kniha líči prijatie Černošskej revue vo Francúzsku, líči angažovanosť umelkyne počas druhej svetovej vojny aj po nej. Jozefína Bakerová bola prvou veľkou černošskou hviezdou, ale bola hlavne úžasnou ženou, veľkou dámou a jedinečnou figúrou, ktorá sa vpísala do histórie. Od začiatku dvadsiateho storočia až do smrti Jozefíny Bakerovej v roku 1975 sledujeme krok za krokom, takmer minútu po minúte dráhu tej, ktorej život by každodenným bojom v umeleckom horúčkovitom a nepokojnom živote.