Na mape kafkovského bádania je to biele miesto: vzťah tohto pražského spisovateľa k hlavnému mestu cisárstva, ktorého poddaným bol. Už v chlapčenskom veku sa stal svedkom návštev cisára Františka Jozefa vo svojom rodnom meste, neskôr bol konfrontovaný s hudobnými a literárnymi vplyvmi, ktoré vychádzali z tohto bonvivánsky rozjasaného, ním však nemilovaného sídelného mesta Habsburgovcov. A tak neprekvapí, že do Viedne nejazdil ako turista, ale ako niekto, kto iba prechádza, ako účastník kongresov, ako milenec, ako ťažko chorý a konečne ako umierajúci, v ktorého prípade tomu osud chcel, aby sa do mesta nad Vltavou vrátil v cínovej rakve Viedenského mestského pohrebného ústavu. Táto publikácia bohatá na fotodokumentáciu nás zavádza na miesta, ktorým básnik prepožičal svojou prítomnosťou zvláštnu atmosféru, menuje viedenských spisovateľov a divadelníkov, ktorých si cenil, aj tých, ktorých odmietal, a odhaľuje príčiny jeho averzie voči Viedni. Vďaka tomu sa čitatelia prvýkrát dostávajú vyčerpávajúce informácie o mieste, ktoré toto mesto a jeho obyvatelia zaujímali v Kafkovom živote a myslení.