Životopis kardinála Wyszyńského predstavuje osudy poľského „primase Tisícročia“, známeho obrancu ľudskej dôstojnosti, práv jednotlivého človeka i práv cirkvi. Stefan Wyszyński (1901-1981) bol v čase tvrdého komunistického útlaku mužom na správnom mieste. Aj v ťažkých podmienkach podporoval v poľských mestách aj na vidieku vieru Božieho ľudu. Trikrát vo svojom živote prečítal Marxov Kapitál, aby vedel, ako viesť s protivníkom ideový stret. Aj keď ho poľskí komunisti internovali a dokonca sa ho pokúsili zabiť, zachoval pokoj a hľadal spôsoby, ako koexistovať s komunistickou mocou bez toho, aby si cirkev zadala s materialistickou ideológiou. V zásadných otázkach bol neoblomný, naopak v tom, čo bolo druhoradé, prístupný dohode: „Máme právo vo všetkom obetovať seba samého, ale nesmieme obetovať diecézy, cirkev ani veriacich.“ Tvárou v tvár komunistickým štátnym štruktúram obhajoval ľudské práva a právo poľskej cirkvi na normálny život. Bol neúplatný: „Radšej väzenia ako výhody, pretože ak budem vo väzení, stanem sa po boku tých najstrápenejších.“ A bol aj veľmi praktický: „S každým hovor jazykom lásky.“