Pestrý a dobrodružný život nebýva údelom učencov. Výnimky nájdeme najskôr medzi archeológmi a životná dráha rytiera Bienera z Bienenberka k nim rozhodne patrí. Prvá polovica jeho života je naplnená skutočne až dobrodružnou účasťou dôstojníka a vojenského inžiniera cisárovnej Márie Terézie v "sedemročnej vojne" proti Prusom, ktorú si zaslúžil povýšenie do rytierskeho stavu, druhá naopak aktívnym záujmom o "pohanskej starožitnosti". predovšetkým v súvislosti s opevňovaním Hradca Králové.
Dokázal to, čo nikto pred ním: on prvý ocenil význam archeologických nálezov pre dejiny Čiech a prvýkrát ich spísal, ako prvý u nás robil vykopávky a prieskumy, prvý urobil zaujímavé objavy, založil prvú významnejšiu archeologickú zbierku v českých krajinách; uverejnil prvú knihu venovanú českej archeológii a prvý sa pokúsil využiť nálezy ako historický prameň, hoci dejepisci nimi doteraz pohŕdali. Z týchto aj ďalších dôvodov ho už bádatelia 19. storočia právom označovali za "otca českej archeológie".
Neskorší významní archeológovia ho časom zatienili a meno Karola Jozefa Bienera z Bienenberka upadalo do zabudnutia. Táto knižka má za úlohu vyniesť opäť na svetlo všetky jeho zásluhy (bohato vyvažujúce nedostatky vzniknuté hlavne počiatočným stavom vedy) a dojednať mu v dejinách českej archeológie zaslúžené miesto.

PhDr. Karel Sklenář, DrSc. (* 1938) spája vo svojej činnosti dva príbuzné vedné odbory – archeológiu a históriu: ako prakticky jediný u nás sa už niekoľko desaťročí systematicky venuje dejinám archeologického bádania a objavov v Čechách na pozadí Európy, najmä strednej. Uverejnil už množstvo knižných prác odborných (17, na mnohých ďalších spolupracoval) aj populárno vedeckých (11 – v ČR aj v ďalších 12 zahraničných krajinách, najúspešnejšie mala 13 vydaní), stovky štúdií a článkov. Niekoľko populárno archeologických kníh preložil do slovenčiny. Získal niekoľko ocenení, okrem iného cenu ČSAV za práce z dejín vedy (1972). Ďalšia jeho práca je spojená s archeológiou staršej a strednej doby kamennej alebo s muzeológiou, o ktorej prednáša študentom archeológie na filozofickej fakulte Karlovej univerzity.
Pôsobil v Národnom múzeu v Prahe (ktorého dejinám venoval množstvo prác), nakoniec ako riaditeľ jeho Historického múzea (1990-97). Popri ďalších odborných funkciách je dlhoročným predsedom Českej archeologickej spoločnosti, Odborovej komisie múzejných archeológov SR pri Asociácii múzeí a galérií ČR či sekcie prehistórie Spoločnosti Národného múzea, rediguje Správy a Supplementa Českej archeologickej spoločnosti (predtým tiež napr. historický rad Zborníka).