V knihe z roku 1956 bola prvýkrát formulovaná slávna teória kognitívnej disonancie (stav mysle vzniknutý rozporom medzi dvoma poznaniami či postojmi). Vedci sa infiltrovali do skupiny, ktorá verila v nadchádzajúcu apokalypsu a svoju záchranu prostredníctvom UFO. Keď ku koncu sveta nedošlo, skupina si to vysvetlila tým, že práve vďaka jej pôsobeniu sa boh krajiny rozhodol našu planétu zachrániť. Festinger dochádza k záveru, že aby človek začal ešte silnejšie veriť nejakej teórii aj potom, čo sa nesplnilo jeho očakávania, musí byť splnených niekoľko podmienok – napríklad v minulosti musel svojej viere veľa obetovať a musí mať silnú sociálnu podporu. Tým dochádza k odstráneniu kognitívnej disonancie (vnútorného rozporu), takže akýkoľvek dôkaz svedčiaci proti zastávanej teórii je vysvetlený tak, aby teóriu nevadil, alebo ju dokonca podporil. Okrem svojej vedeckej hodnoty je kniha, ktorú možno čítať ako román, zaujímavým príbehom malej skupiny ľudí, ktoré spájalo bizarné, ale fascinujúce presvedčenie.