Publikácia sa snaží nastoliť „pragmatický“ prístup k výtvarnému umeniu a tvorbe obrazov. Tie tu nie sú predstavované primárne ako estetický objekt, ktorým sa javí na úrovni osobného chápania, ale sú s mnohými dôkazmi skúmané ako významný a ničím iným nezastupiteľný sociálny proces, nevyhnutný na vynájdenie a testovanie nových obrazových znakov, potrebných na zvládnutie nových sociálnych kontextov.
Takto založený koncept obrazu, výtvarného umenia, jeho teórie a dejín, vrátane jeho pedagogiky, tu predstavuje túto oblasť ako ucelený systém s istou funkcionalitou a smerovaním, často v protiklade k mienke, že nič také v umení hľadať nemožno, lebo najcennejšie na ňom je jeho nezameranosť a jeho sloboda, usilovanie sa o nezávislosť jeho existencie a maximalizácia jeho estetického účinku, ktoré v kantovskej tradícii akýkoľvek ďalší účel vylučujú. V tomto kontexte však už nestačí učiť sa iba užívanie (kritike) týchto vizuálnych znakov ako takých, ale treba porozumieť celému procesu, v ktorom znaky vznikajú a sú socializované.
Pri tomto skúmaní sa postupne vyjavujú niektoré súvislosti, viazané na rehabilitáciu pojmu štruktúra v poňatí Jána Mukařovského – štruktúrna predstava o vývoji umenia ao jeho funkčnom, pragmatickom začleňovaní do aktívneho fungovania society; predstava o obraze, o zobrazení ako postupne sa vyvíjajúcej štruktúre vizuálnych znakov (čo znamená tiež však aj zvyšujúce sa množstvo ich vzájomných vzťahov!), funkčne smerujúce skrze individuálne podmienené jedinečné vnímanie a poznávanie k sociálnej kooperácii a koordinácii. Kľúčové slová: výtvarné umenie, obraz, štruktúra, interaktivita, sociálna kooperácia a koordinácia
Táto publikácia je určená pre "pragmatickú" approach k vizuálnym stvárneniam a kreatívnym obrazom. Tieto obrázky nie sú primárne ako aesthetické objekty, ktoré sa sem dostanú cez subjective perception; significant social process that cannot be substituted by anything else and that is essential for inventing and testing of new visual signs required to deal with new social contexts.
Tento koncept obrazu, vizuálne umenie a jeho témy, história a pedagógov je použitý v tomto smere, čo predstavuje oblasť as súvisiacim systémom s certain functionality and orientation; v niektorých častiach tohto konceptu sú zrejmé, že uvažovať o tom, že sortiment môže byť v pravom ohľade na moste valuable aspektu umenia s jeho absenciou focusu, jeho freedom a striving pre samostatnú existenciu a pre maximalizáciu jeho aesthetic efekt, ktorý, in line s Kantian tradition, rules out any other purpose. V tomto kontexte, however, to je no longer len na to, aby sa dozvedeli, ako použiť (alebo criticise) tieto visual signs as such; it is necessary to understand entire process v ktorých tieto značky sú vytvorené a socializované.
Tento proces examinácie absolvoval skúsenosť pripojenia spojených s reštaráciou termínu "štruktúra" a je to pod Janom Mukařovským: štruktúra myšlienky rozvoja umenia a jej funkčný, pragmatická integrácia do aktívneho fungovania spoločnosti; image, alebo depiction, as ako gradualne evolving štruktúra visual signs (ktoré sú aj v impliciách, kurze, increasing amount ich mutual relations!), funkčne striving, prostredníctvom individualne konditioned unique perception and cognition, pre sociálne cooperation a coordination. visual art, image, structure, interaction, social cooperation and coordination