Kniha náboženských a filozofických siekt a škôl perzského učenca Muhammada aš-Šahrastánskeho (1086 – 1153) je všeobecne pokladaná za najvýznamnejšie islamské stredoveké dielo venované náboženstvom a filozofickým smerom na vtedajšom Blízkom Blízkom východe. V prvom diele tejto pomyselnej „protoreligionistickej encyklopédie“ rôznych prúdov, siekt a teologických škôl v islame sa Šahrastání snažil, na rozdiel od svojich predchodcov na poli hereziografie, predovšetkým vysvetľovať a analyzovať, nie súdiť a preklínať. A práve pre túto svoju relatívnu nestrannosť, ako aj prehľadnosť a úctyhodný rozsah je Šahrastánska kniha stále vydávaná, študovaná i citovaná ako význačný prameň na štúdium stredovekej islamskej duchovnosti. Bohato komentovaný český preklad Bronislava Ostřanského obsahuje rozsiahlu úvodnú štúdiu venovanú ako Šahrastánskeho odkazu a jeho interpretáciu, tak aj jeho zasadenie do kontextu stredovekého islamského myslenia. Neskromnou ambíciou tohto aparátu je, aby kniha bola užitočná pre odborníkov a zároveň zrozumiteľná aj pre širšiu obec záujemcov o problematiku stredovekého „sveta islamu“.