Teoretický vedec prežil roku 1990 dôležité stretnutie, ktoré do základu zmenilo jeho ďalšie ľudské i profesné smerovanie: stretnutie s vlastným nevedomím. Ako človek vyzbrojený jemnými nástrojmi exaktného myslenia tak môže podať jedinečné svedectvo, v ktorom sa snúbi veda s intuíciou a fyzika s psychológiou v novej podobe, o ktorej sa dá domnievať, že predstavuje model vedeckého myslenia budúcej generácie, „racionalizmus ducha“. Pojmy "Boh", "duša" či "večný život" začínajú rezonovať s kvantovou mechanikou, teóriou strún či genetickou pamäťou. Autor sa pokúša o kedysi nemožné: exaktnými vedeckými metódami dokázať, že boh existuje, že život má po smrti pokračovanie a že cieľom ľudskej duše je vykúpenie.