Hugo Boettinger bol vyhľadávaným portrétistom vyšších vrstiev, tvorcom krehkých dievčenských aktov a zároveň autorom humoristických kresieb a karikatúr známym širokému publiku ako Dr. Desiderius. Boettingerove predovšetkým portrétne kresby boli výnimočne populárne a počas jeho života boli mnohokrát vystavované a publikované. V dvadsiatych rokoch sa s humoristickými kresbami Huga Boettingera podpisovanými pseudonymom Dr. Desiderius často stretávali čitatelia Ľudových novín, Prager Pressa, Svetozoru a mnohých ďalších periodík. Kresby boli tiež vydané v niekoľkých albumoch. Jeho výstavy v Prahe aj v menších mestách budili pravidelne veľký záujem publika i tlače a jeho veselé dielka sa na výstavách tiež veľmi rýchlo predávali. Roku 1923 pri príležitosti Boettingerovej výstavy v Topičovom salóne v Prahe, na ktorú sa doslova stáli fronty, konštatoval kritik Václav Nebeský, že „nie je snáď tejto chvíle druhého českého maliara, ktorý tešil by sa väčšej obľube v kruhoch najširších, nad karika. Žiadny z teoretikov umenia, ktorí sa osobou Huga Boettingera zaoberali, sa nemohol nediviť nad tým, ako sa môže v jednej osobe skrývať pohotový kresliar, ktorý bystro glosuje a ironizuje všetko dianie okolo seba, a zároveň maliar trochu spiatočníckych idylických krajín zaplnených snívajúcimi dievčaťami. Boettinger mal totiž v tom čase už za sebou aj dvadsať rokov maliarskej kariéry. Patril k secesnej generácii av prvom desaťročí 20. storočia sa javil ako sľubný talent, aktívne sa zúčastnil výstav doma aj v zahraničí a kritikou bol dobre hodnotený. Premeny, ktorými prešlo umenie v nasledujúcich rokoch, Boettinger sledoval skepticky as nepochopením. Väčšinou sa moderné umelecké smery stávali len predmetom vtipu niektorej z jeho veselých kresieb. Po roku 1918 sa jeho pôvodne súkromná záľuba v komických portrétoch známych, pozorovací talent a vrodené vtipkárstvo spojili v novinových a časopiseckých kresbách, v ktorých našiel nové pole pôsobnosti. Nimi sa preslávil ako humoristický kresliar Dr. Desiderius. Pre české výtvarné umenie má význam ako jeden z prvých profesionálnych novinových kresliarov, ktorý dokázal veľmi živo zachytiť portréty osobností utvárajúcich politické a kultúrne dejiny Československa od jeho založenia a zároveň prostredníctvom kreslených vtipov komentovať aktuálne spoločenské dianie. Pokiaľ sa mu v maľbe nedarilo držať krok s dobou, v novinových a časopiseckých kresbách zachytával naopak moderný život so všetkými jeho aspektmi s charakteristickou ľahkosťou a hravosťou i, ako sám priznával, s posadnutosťou. Táto ľahkosť, s ktorou tvoril, má na svedomí obrovské množstvo prác – ako malieb a kresebných štúdií, ktoré sa počítajú na stovky, tak humoristických a portrétnych kresieb a náčrtkov, ktorých existuje niekoľko tisíc. Veľká časť jeho diel pritom vždy bola a je v súkromných zbierkach. Táto výstava tak nie je a ani nemôže byť vyčerpávajúcim prehľadom tvorby Huga Boettingera. Je skôr výberom upozorňujúcim na zaujímavé rysy Boettingerovej osobnosti a jeho rozsiahleho a rozmanitého diela. Exponáty pochádzajú z českých verejných i súkromných zbierok a predovšetkým z Boettingerovej kresebnej pozostalosti, ktorú získala roku 1957 Západočeská galéria v Plzni. Veľkého obdivovateľa svojich diel i dlhoročného priateľa našiel Boettinger v osobe riaditeľa Západočeského umelecko-priemyselného múzea Henricha Čadíka, ktorý mu, ako plzenskému rodákovi a synovi známeho plzenského fotografa Jozefa Böttingera, usporiadal v Plzni dve veľké výstavy v rokoch 2 . V českom dejepise umenia stál Boettinger vzhľadom na konzervatívnu povahu svojho diela vždy trochu v pozadí. Jeho meno sa doteraz objavovalo len príležitostne v textoch a na výstavách venovaných umeniu prelomu 19. a 20. storočia, akademickej maľbe, karikatúre a vďaka množstvu kresieb z hudobného prostredia aj dejinám hudby.