Mária Ebner-Eschenbachová (1830-1916), pôvodne grófka Dubská, sa narodila v moravských Zdislaviciach, kde je tiež pochovaná. Svoj život prežila striedavo na Morave a vo Viedni. Aby sa mohla presadiť ako spisovateľka, musela prekonať nielen nedôveru a odpor svojej vlastnej rodiny, vrátane manžela, ale aj celej vtedajšej kultúrnej verejnosti. Podarilo sa jej to vrchovato. Ako prvej žene jej bol udelený čestný doktorát na Viedenskej univerzite, a päť rokov pred svojou smrťou bola dokonca nominovaná na Nobelovu cenu za literatúru. Vo svojich literárnych začiatkoch sa zamerala na divadelné hry, neskôr sa venovala písaniu noviel, poviedok, krátkych príbehov a aforizmov, ktoré sú dodnes platné. Krátke a trefné útvary, písané obratným a ostrým jazykom, svedčia o bystrom úsudku a schopnosti sarkasticky komentovať vtedajšie spoločenské pomery. Po celý svoj dospelý život si viedla denníky, ktoré boli v roku 100. výročia úmrtia vyhlásené archívnou kultúrnou pamiatkou. Výbor z týchto denníkov zachytávajúcich obyčajný život neobyčajnej grófky teraz držíte v ruke. Napriek stručnosti záznamov pred nami vyrastá veľká osobnosť, múdra a mimoriadne literárne nadaná autorka, osobitá a nebojácna umelkyňa tvoriaca v posledných desaťročiach rakúsko-uhorskej monarchie.