Prevádzkovanie vodných športov v Čechách, na Morave a Sliezsku je tradične späté s vyvesovaním vlajok. Svedčí o tom litografia pochádzajúca už z roku 1841. Zobrazuje Občiansku plaváreň pod pražskou Letnou v tom čase. Jej autor litograf Vincenc Kühnel (1805-1873?) na nej znázornil dva stožiare s pruhovanými vlajkami.
Vlajky na rozdiel od práporov pritom v suchozemských českých krajinách neboli v tom čase také bežné. Pri miestnych slávnostiach a návštevách miest panovníkom alebo iným významným hosťom sa na domoch av uliciach nevyvesovali vlajky, ale zástavy, a to v zemských, cisárskych alebo mestských farbách. Tiež spolky si namiesto vlajok nechávali zhotoviť zástavy. Výnimkou boli športové spolky, a to predovšetkým tie, ktoré pestovali vodné športy. Spolkové vlajky používali na výzdobu svojich lodeníc, pri závodoch aj pri iných príležitostiach. K rozkvetu spolkovej činnosti prispel liberálnejší spolkový zákon z 15. novembra 1867. Neplatil iba do r. 1918, prevzala ho aj prvá československá republika av novelizovanej podobe bol účinný aj počas okupácie a po skončení druhej svetovej vojny až do roku 1951. Jeho platnosť skončila 30. septembra 1951, kedy nasledujúci deň začal platiť zákon č. 68/1951 Zb. "O dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach" z 12. júla 1951. Ten už s existenciou spolkov nepočítal. Vďaka zákonu z r. 1867 však vznikli v českých krajinách desiatky klubov, v ktorých sa spočiatku pestovalo veslovanie, neskôr aj kanoistika, jachting, vodná turistika či plávanie. V tejto publikácii pre nich používame termín vodosportové kluby...