Libanon je barometrom politického diania na Blízkom východe a libanonskí kresťania intelektuálnou elitou kresťanov Stredného východu. Roky po skončení občianskej vojny (1990) však opisujú ako roky dezilúzie a depresie z politického vývoja krajiny. V štrnástich rozhovoroch sa kresťania z maronitskej, gréckopravoslávnej, gréckokatolíckej, arménskej a protestantskej cirkvi snažia nájsť odpoveď na kľúčovú otázku: ako sa vyrovnať s klesajúcim vplyvom kresťanov v libanonskej, ale aj blízkovýchodnej spoločnosti? Okrem úvah o konfesionálnom politickom systéme, spoločnosti, kultúre, moslimsko-kresťanských a medzicirkevných vzťahoch hovorí aj o tom, že treba staviť na obnovu duchovných hodnôt: na nádej, službu a lásku k blížnemu, moslimovi a kresťanovi bez rozdielu.