Monografia je výsledkom dlhoročného štúdia problematiky českej literatúry v časopisoch doby národného obrodenia. Predstavuje českojazyčnú periodickú tlač z rokov 1830–1850 ako v danej dobe najvýznamnejší priestor na publikovanie a recepciu krásnej literatúry. Za pomoci korešpondencie, spomienok a dobovej publicistiky rekonštruuje podmienky, za ktorých časopisy vychádzali (rakúska cenzúra, nakladatelia českojazyčných časopisov, autorské honoráre, vplyv národnej ideológie), a podobu komunikácie vo vnútri časopisov (redaktor–autor–čitateľ). Druhá polovica knihy sa zaoberá formálnymi a obsahovými faktormi časopiseckého prostredia, ktoré determinovali publikovanú poéziu a krásnu prózu, a podáva jej charakteristiku (žánre, témy, funkcie, pôvodnosť a prekladovosť). Súčasťou monografia je obsiahla príloha. Vychádza v edícii Literárny rad,