Vo svojej knihe sa Stanislav Grof venuje mnohokrát tabuizovanej téme: umieraniu a smrti. Sleduje podobnosti zmenených stavov vedomia a „zážitkov blízkej smrti“ a popisuje ich terapeutické uplatnenie. Opiera sa pritom o vlastné skúsenosti s pacientmi, o experimenty s navodzovaním zmenených stavov vedomia za pomoci drog i za pomoci rituálov popísaných znalcami starovekých kultúr: podrobne sa zastavuje pri šamanizme aj pri "knihách mŕtvych", ktoré poznáme z rôznych geografických a jazykových oblastí.