Alexander Brandejs (1848-1901) bol mecenášom a priateľom popredných českých umelcov tzv. generácie Národného divadla – M. Alša, F. Ženíška, V. Brožíka, J. Tulku, A. Chittussiho a J. Schikanedera, sochára JV Myslbeka a básnikov .Vrchlického a J. Zayera a mnohých ďalších. Maliarstvu sa venovala aj jeho dcéra Helena, žiačka A. Slávička, ktorá sa roku 1903 zoznámila v Paríži s maliarom Adolfom Wiesnerom, ktorého dielu je výstava v Židovskom múzeu venovaná predovšetkým. Adolf Wiesner (1871-1942) bol žiakom V. Hynaise a jedným zo zakladateľov "Spolku výtvarných umelcov Mánes" a umeleckého mesačníka českej moderny "Voľné smery". Bol autorom figurálnych kompozícií, portrétov, melancholických krajinných motívov aj grafických dekoratívnych prác. V rokoch 1900 až 1910 žil a pracoval prevažne v Paríži, kde sa stýkal s Alfonsom Muchom a ďalšími českými umelcami. Svoju poslednú výstavu mal v Prahe v roku 1936. Po okupácii v marci 1939 bol Adolf Wiesner deportovaný do terezínskeho geta, kde zomrel 10. októbra 1942.