Pôvodne zamýšľaný bežecký sprievodca po nenápadných miestach v mojom okolí sa premenil na niečo iné, pretože sa čoskoro ukázalo, že kamkoľvek dobehnem, nevyhnutne nájdem seba samého, a že aj v miestach, kde nič nie je, je v skutočnosti všetko. Výsledkom je akýsi atlas vnútorných krajín bežca, v ktorom sa odrážajú sny a túžby človeka, ktorý sa nedokáže alebo nemôže zastaviť.

Kaluž
Netrvá to dlho a voda je všade. Spočiatku snáď malo zmysel vyhýbať sa kalužím, ale s tým, ako dážď hustne a cesty sa menia na potoky, prebieham všetkým, už si nevyberám. Cákam, prešľapávam si cestu vodou, celý zmáčaný strácam pevnú pôdu pod nohami, bežím vo vode. V kaluži sa nestojí, kaluž treba prebehnúť. Keď neprší, všetko je inak - šliapnuť do kaluže znamená rozbiť nebo, ktoré sa v nej zrkadlí.

Vlak
Sedím vo vlaku az okna sledujem, ako bežím po ceste pozdĺž koľají. Po chvíli sám seba stratím z dohľadu, vlak je príliš rýchly. Mrzí ma, že už tam nie som.

.....