Mal evanjelista Ján výsadné postavenie medzi apoštolmi? Pri poslednej večeri „ležal na Pánových prsiach“, stál ako jediný z apoštolov pod krížom a Ježišom z kríža mu bola zverená do opatrovania Ježišova matka. Evanjelium svätého Jána, Miláčika Pána, zhŕňa Ježišov príbeh očami učeníka, ktorý bol milovaný. Podľa tradície ho spísal starý muž, ktorý na záver života reflektuje Ježišov život a jeho pôsobenie „veľkonočnými očami“. Ježišov krst, zázraky, niekoľko zásadných stretnutí (s Nikodémom, Samarankou, Máriou a Martou v Betánii) sú popisované na pozadí vzkriesenia. Príbeh sa rozvíja akoby od konca, vedomie záveru (vzkriesenia) sa premieta do všetkých slov evanjelia. To vytvára priestor pre hlbinné ponory do situácií, ktoré ostatní evanjelisti prechádzajú len niekoľkými slovami alebo náznakmi (rozmnoženie chlebov, umývanie nôh), alebo ich nezmieňujú vôbec (svadba v Káne, vzkriesenie Lazára). Známy saleziánsky autor píše o „Miláčikovi Pánovi“ na pozadí svojich reflexií o súčasnom kresťanstve a úlohe kňazov a „apoštolov“ v dnešnom svete. Snaží sa pochopiť, prečo byť milovaný znamená zároveň schopnosť lásku odovzdávať a byť pre druhých „Miláčikom“. Zo svojej kňazskej praxe píše o situáciách, keď rola „Miláčika“ nebola naplnená, alebo sa obrátila vo svoj opak. Zdeněk Jančařík je salezián, prekladateľ z nemčiny (napr. zozbierané spisy Edity Steinovej), autor knihy Preskočiť horu a Plátno z Turína. V súčasnej dobe pôsobí v saleziánskej komunite v Brne-Žabovreskách.