„Za vieru, ktorú v sebe mám, vďačím Owenu Meanymu, svojmu kamarátovi z detstva…“ ***** Každodenná spomienka naňho je spôsob, ako prežiť smolu napriek. Životný pustovník John Wheelwright odriekava farbistú litániu za spolužiaka, ktorý mu bol v teľacích rokoch radcom, vzorom neokázalých cností a hlavne nerozlučným parťákom, toľkokrát zasahujúcim do jeho príbehu aj do udalostí v rodnom Gravesende. Sami posúďte, aké ohromné veci v zahanbenom novoanglickom malomeste v 50. rokoch vykonal podmerečný mesiáš Owen Meany. Hoci strašidelne piští av písaných debatách sa presadzuje zásadne veľkými písmenami, oplatí sa ho neprepočuť. Nielenže vyslovuje to, čoho sa pokrytecká Amerika ešte dlho neodváži, ale predovšetkým sa nepýta, čo môže vlasť urobiť pre neho, ale čo on môže urobiť pre ňu… ***** Rozviate moderné, a napriek tomu strhujúca paralela s mučeníckym životom a odkazom Ježiša Krista stojí na vrchole diela Johna Irvinga. S radosťou z rozprávania, v ktorého živelnosti si nijako nezadá s milovaným Dickensom, líči autor priateľstva až za hrob. Nikto nie sme ostrov, musíme sa k sebe primknúť av ére pokrytcov veriť iba v to, čo má zmysel. Vo „sladkých“ 60. rokoch, ktorých myšlienky umŕtvila vojna vo Vietname, sa to koniec koncov ukáže v plnej nahote. ***** Dĺžka nahrávky: 26 hodín 41 minút