Modlitba za Owena Meanyho, siedma kniha Johna Irvinga, je všeobecne považovaná za vrchol autorovho diela: ponúka strhujúci príbeh, rozprávačské majstrovstvo a osobitý humor, nad ktorým čitateľ raz vybuchne smiechom, druhýkrát zatrne úzkosťou.
Titulný hrdina Owen Meany (o ktorom v románe rozpráva jeho priateľ z detstva John Wheelwright a svoje spomienky naňho prekladá aktuálnymi denníkovými záznamami zo svojej súčasnosti) je prazvláštne nadaný chlapec neprirodzene malého vzrastu s protivným hlasom, ktorý v mnohom pripomína iného malého veľkého antihrdinu , Oskara Matzeratha z Plechového bubienka Güntera Grasse (Irving napokon túto inšpiráciu rád priznáva a Grasse považuje za svojho priateľa).
Na rozdiel od monštrózneho Oskara je však Owen Meany postavou až kristovských rozmerov, postavou, ktorá si nepravdepodobným spôsobom vybuduje auru proroka a nakoniec sa obetuje pre druhých.