Múdrosti z čias, v ktorých sme žili, sa znova a znova objavujú na našej ceste, aby sme sa múdrymi stali aj my. Mnohí ich minú bez povšimnutia, mnohí sa zastavia a žasnú nad tým, ako mohli tápať, nevidieť. To, čo je druhým skryté, môže objaviť iba naše vedomie. Nevedomosť chýb nerobí, napriek tomu si ich starostlivo zaznamená naša karma, a keď príde čas, sme vrátení do toho istého miesta, k tej istej skúsenosti, aby sme pochopili. Naše podvedomie reaguje a my sa často čudujeme, ako to, že nám pripadá niekto alebo niečo známe, aj keď to vidíme po prvýkrát. Čas v čase. Minulosť v prítomnosti. Vedomé prijatie našej cesty za poznaním seba samých určuje stupeň vyspelosti našej duše. Nikto nie je lepší ani horší. Sú len vedomé a menej vedomé bytosti, ktoré sa nachádzajú na rovnakom mieste, na tejto planéte, v rovnakom čase. Každý máme svoju cestu, každý hľadáme jej cieľ. To medzi tým sa nazýva život. Môžeme si navzájom pomôcť, môžeme si tiež klásť prekážky. Každý sa snažíme vyjadriť a niečo po sebe zanechať. Dobro či zlo. Seba samej. Stopy, ktoré nás obsahujú. Zmestia do nich mnohí, ktorí smerujú k svojmu cieľu. Dostanú informáciu, ktorá je v danom mieste uložená. Ako s ňou naložia, je len na nich samých.