Kniha Na okrajoch umenia problematizuje a novým spôsobom poníma všeobecne zdieľanú predstavu, podľa ktorej svet umenia tvorí oblasť nielen odlišnú, ale protikladnú bežnému, každodennému svetu. Predvolenou témou knihy je opis súdneho sporu z rokov 1927 a 1928 medzi francúzsko-rumunským modernistickým sochárom Constantinom Brâncu?im a vládou Spojených štátov amerických. Colný úrad Spojených štátov vtedy odmietol priznať niektorým Brâncu?iho sochám pre ich neobvyklý zjav štatút umeleckých diel a odoprel im týmto bezcolné odbavenie. Pri tejto udalosti sa zdanlivo oddelené svety umenia a bežného života z ničoho nič prelínali a vyvolali tak zaujímavé otázky ohľadom ich vzťahu. Akú úlohu zohráva pri oceňovaní umeleckých diel definícia umenia, ktorú viac či menej vedome predpokladáme? Akú úlohu pri hodnotení umeleckých diel zohrávajú pocity, emócie či nálady? Sú umelecké diela na niečo užitočné, a ak áno, na čo? Jednotlivé kapitoly tejto knihy sa pokúšajú na tieto otázky odpovedať prostredníctvom významných, procesálne zameraných hypotéz, teda filozofií, ktoré kladú vo svojom poňatí sveta dôraz na proces, zmenu a kreativitu.


Vychádza v spolupráci s Juhočeskou univerzitou v Českých Budějoviciach