Skombinujte Kerouacovo na ceste s Bukowským opileckými poviedkami, vymeňte Ameriku za Českú republiku a máte pred sebou román na vlnách sektu a nikotínu. Obrazne samozrejme. Sledujeme v ňom rovinu troch priateľov. Maxa, Grimma a Cyrila. Za týmito prezývkami sú ukryté osudy troch mladých mužov, ktorí už majú po krk tunajšej malomestskej morálky a túžby len po tom mať kariéru, spokojnú rodinu, zaistenú budúcnosť, a preto sa vzbúria a ako traja mušketieri zmestia osobitým spôsobom do svetla, verní Bretonovmu citátu o tom, že sa človek musí búriť, aby zostal človekom. Alkohol, drogy, ženy. Ich zábava a radosť ale je len otázkou, ako dlho tak človek dokáže žiť. Čo svedomie? Morálka? Skrytá vlna zodpovednosti. To je dilema. Niekoho to zrazí na dno a iného naopak vynesie do nebies. Na vlnách sektu a nikotínu vykresľuje život na periférii. Perifériu, ktorú si aktéri zvolili sami, aj keď ani nemuseli. Doma mali všetko, ale napriek tomu sa toho vzdali, aby spadli na dno, kde je podľa nich voľnosť a sloboda. S hrdinami zažívame mnohokrát až bizarné situácie plné čierneho humoru, ale aj závažné veci, nad ktorými zostáva rozum stáť. Kniha je písaná v rýchlom tempe, takže človeka núti neprestávať čítať, kým sa nedozvie jej posolstvo skryté v závere. Filozofické? Možno, ale napísané takou formou, že sa mnohým ľuďom otvoria oči a uvedomia si, či je ich život len prežívanie, alebo nikdy nekončiaca jazda. Otvorená spoveď zástupcov jednej generácie, o ich bolestiach a trápení ao tom, prečo ju nikdy nikto nepochopí. Jazda s toľkými zvratmi, že sa mnohému čitateľovi zamotá hlava.