Návesné kaplnky vybudované do polovice 19. storočia svojim nanajvýš harmonickým architektonickým a výtvarným riešením spoluurčujú všeobecne vnímanú asociáciu "juhočeskej dediny", zároveň sú aj prejavom a príznakom jedinečnosti konkrétnych obcí. K budovaniu zvoníc na dedinských návsoch nabádali štátne i vrchnostenské protipožiarne nariadenia druhej polovice 18. storočia. Hlboko zbožná mentalita vidiečanov však nedokázala vnímať civilnú ochranu obyvateľov a ich majetku bez kontextu duchovnej ochrany obce. Zvonice sa tak od samého počiatku prepájali s priestormi určenými pre obrazy a sochy svätcov, osobné aj kolektívne modlitby av niektorých prípadoch aj liturgické úkony vrátane slúžinia svätých omší. Príbeh premien typológie týchto stavieb na území vymedzené súčasnými hranicami Juhočeského kraja je o to zaujímavejší, že splieta dve tendencie – popri pozvoľnom nadobúdaní sakrálneho obsahu výstražných zvončekov aj vplyv odlišnej situácie na Morave, kde sa rozsiahlejšie priestory s liturgickými funkciami objavovali už v 18. storočí.

Fotograficky bohato vybavená publikácia výberovo zachytáva 284 lokalít. Niektoré typové a vývojové skupiny skúmaných stavieb sú viazané na užšie regióny, iné si naopak zodpovedajú naprieč krajom aj mimo neho. Väčšina z nich nesie rukopis snahy o prispôsobenie barokových a klasicistických prvkov vidieckemu prostrediu. S istým zveličením sa preto dá povedať, že stavitelia návesných kaplniek stáli na začiatku stavebnej premeny, ktorá na juhu Čiech viedla od druhej štvrtiny 19. storočia k tej podobe vidieckych sídiel, ktorú dodnes väčšina miestnych i návštevníkov vníma ako nespochybniteľnú kultúrnu hodnotu. Knihu vydalo českobudějovické pracovisko Národného pamiatkového ústavu v rámci reprezentatívneho edičného radu Monumenta.