Otázka, či je dôležitejší jednotlivec alebo spoločnosť, vedie autora k názoru, že najdôležitejší je ľudský rod a jeho fyzické aj kultúrne zachovanie. Trvalý ľudský rod vyžaduje domov – prostredie na dobrý život, kolektív na spoluprácu, šťastie a reprodukciu. Pokiaľ sa jednotlivec stane účelom sám o sebe, prestane považovať za dôležité hodnoty ho presahujúce – rodinu, obec, národ a štát. Príliš veľa ľudí sa dnes „oslobodilo“ z pút domova, zbavilo sa zodpovednosti za prostredie, ktoré človeka splodilo a vychovalo. Neukotvení sa pohybujú svetom fyzicky alebo vo svojich mysliach, bez pevných väzieb k iným, unikajú prirodzeným povinnostiam k svojmu rodu a kultúre predkov, spútaní len svojou ničotou. Súboru takých odlúčencov je potom ľahostajné, v akom stave po sebe zanechajú domov a celú krajinu. Spoločnosť môže byť zlá, inštitúcie môžu byť zneužité na nadvládu jednotlivcov alebo skupín, len spoločnosť, na ktorej tvorbe sa človek podieľa, je správna. Otvorený svetový priestor neposkytuje človeku právomoci niečo ovplyvňovať, právomoci môže mať iba v domove. Nie je trvalo možný iný svet ako svet domovov.