Trochu neobvyklý názov knihy odkazuje jednak k negatívnym sebadefiníciám, ktoré sú pre Ivana Vyskočila charakteristické (Nedivadlo, Nehrá sa), ale zároveň napovedá, že sa tu o Vyskočilových fabulách – či už majú podobu poviedok, alebo divadelných scenárov – uvažuje a píše v súvislostiach príbehy iných rozprávačov. Spisovateľ je v tomto poňatí skôr zapisovateľom neodbytného nápadu, ktorý chce svoje, má teda aj svoje nároky; autor tu nie je pôvodcom, ale skôr prostredníkom, vďaka ktorému nápad môže prejaviť svoje možnosti, nadobudnúť tvar a odhaliť svoj zmysel. Preto sa tiež môže stať, že ten istý nápad sa realizuje viackrát, pričom o jeho možnostiach najvýrečnejšie svedčí práve porovnanie jednotlivých realizácií. V desiatich esejách sú tu príbehy z Vyskočilových kníh a predstavenia čítané so zreteľom na námety, situácie, fabulie a rozprávačské spôsoby iných autorov (Rejnuš, Renč, Daněk, Kafka, Dürrenmatt, Balzac, Szaniawski, V+W, Mrożek, Papin Smoček, Nerval, Gogol, Chesterton, Salinger, Greene, Thurber, Böll, Nemec, Poe, Faulkner, Bichsel, Anderson, Beckett, Tabori ai.). Súčasťou výkladu Přemysla Ruta sú aj stručné rekapitulácie pripomínaných dejov, aby čitateľ mohol podobnosti aj rozdiely sledovať sám a bez obtiažneho vyhľadávania v často nedostupnej literatúre. - Autorom portrétu na obálke knihy je Karel Haloun.