Pre človeka s hraničnou poruchou osobnosti je život ako nekonečná horská dráha bez jasného cieľa. Pre jeho blízkych, tí ktorí s ním žijú, milujú ho alebo ho ohrozujú, to môže byť rovnako divoká, beznádejná a frustrujúca jazda. Zmeny nálad prichádzajú náhle, sú výbušné a zrážajú hraničnú osobnosť z nebeských výšin radosti do hlbín depresie. V jeden okamih plní hnevu, za okamih pokojní ako baránkovia, sami tápu, prečo a kam ich vnútorný zápas ženie. Neschopnosť pochopiť, čo sa v daný okamih stalo, následne vyvoláva hlbšiu sebanenávisť a depresiu. A napriek tomu, ako tvrdia autori, existuje účinný prístup k liečbe a zvládaniu tejto poruchy, ktorej prognóza je pri citlivom prístupe veľmi nádejná. Na mnohých príkladoch z terapeutickej praxe opisujú príbehy ľudí s touto poruchou, jej príznaky, predpokladané korene, výskyt a predstavujú štruktúrovanú metódu komunikácie s hraničnými osobnosťami.