Čo má spoločného filozofie a jazykový vtip? A čo GW F Hegel a Felix Holzmann? Na tieto otázky stručne, ale so všetkou akríbiou odpovedá táto kniha. Slúži tak ako úvod do filozofie a jej problémov prostredníctvom jazykovej komiky, ale predkladá aj filozofický výklad humoru na báze kontrastu a negatívneho poňatia skúsenosti. ("Aj tá zlodejina musí byť," povedal Švejk, ukladajúc sa na slamník, "ak by to všetci ľudia mysleli s druhými dobre, tak by sa potĺkli čo najskôr navzájom.") Prostriedkom na traktovanie oboch sú jej okrem Hegelových spisov predovšetkým scénky a dialógy Felixa Holzmanna.
Noc, v ktorej možno spolu s Holzmannom organizovať medvedie hony na zajaca, je totiž noc, v ktorej sú všetky kravy čierne, teda Hegelovo Absolútno. V ňom môžu ľahko zmiznúť všetky koncepčné rozdiely, nielen ten medzi medveďom a zajacom, ale všeobecnejšie, medzi pravdivým a nepravdivým, krásnym a škaredým či dobrým a zlým, ak nedoceníme komplikovaný vzťah jazyka a sveta. Jazyk nie je totiž len prostriedkom arbitrárneho pomenovania toho, ako sa veci vo svete majú (Engelsovo: "Ak do jednoty cicavec zahrniem kefu na topánky, nedostane preto ešte kefu mliečnej žľazy."), ale médiom ich zmyslu. Jazykový vtip nám túto pravdu, ktorá je vlastne pravdou o pravde, sprítomňuje a odkrýva.