Andri Snaer Magnason má skúsenosť s najrôznejšími žánrami - píše romány, poviedky aj detské knižky. Keď ho ale požiadali, aby napísal text na pamätnú dosku za zaniknutý ľadovec Ok, zaskočilo ho to. Práve na tomto ľadovci strávili jeho starí rodičia medové týždne a stali sa zakladateľmi Islandskej glaciologickej spoločnosti. Vtedy v 50. rokoch 20. storočia boli presvedčení, že ľadovce sú večné – existovali dávno pred príchodom človeka a tiež ho pretrvajú.
Tiež výzve na spísanie "knihy o klimatickej kríze" sa Magnason najskôr bránil: "Nie je niečo také skôr záležitosťou vedcov?" Ale nakoniec ho presvedčili. Všetky vedecké poznatky totiž máme k dispozícii, ale nedokážeme si ich vyložiť, nedokážeme si naozaj predstaviť, čo z nich vyplýva. Autor v knihe O čase a vode dokázal skombinovať prastaré mýty, vlastnú rodinnú históriu a vedecké fakty do presvedčivého, znepokojivého obrazu: náš svet, tak ako ho poznáme, mizne, a ak chceme, aby sa aj naše deti mohli šťastne stretnúť pri rodinnom stole so svojimi vnúčatami, každý z nás musí premeniť slová na činy.