Clausewitzovo vrcholné dielo O vojne je napriek roku prvého vydania (1832) stále považované nielen za najväčšiu, ale dokonca za jedinú skutočne veľkú knihu, aká kedy bola na danú tému napísaná. Autor – filozof vojenstva – v nej predkladá všeobecnú teóriu jednotlivých aspektov vojny, jej stratégie a taktiky. Bystré pozorovania sú nasledované prenikavými analyzujúcimi úvahami a pregnantne formulovanými závermi. Kniha zaujme jasnosťou úsudku, ostrou iróniou a nezabudnuteľnými formuláciami. Práve odtiaľ pochádza slávne príslovie, že „vojna je iba pokračovanie politiky inými prostriedkami.“ Zásadnou hodnotou knihy je, že integruje širokú škálu aspektov vojenského súperenia - politických, strategických, taktických, operačných, analytických, historických, etických, psychologických a pedagogických. Žiadny iný súbor teoretických postulátov z danej oblasti sa nepribližuje k autorovmu úspešnému prepojeniu tak širokého záberu úvah a žiadny nie je tak pružne prispôsobiteľný dôsledkom politického a spoločenského vývoja. Carl von Clausewitz zostáva aj takmer dve storočia po svojej smrti najčastejšie citovaným, najkontroverznejším a súčasne najmodernejším teoretikom stratégie. Kniha je nepostrádateľným učebným prameňom pre študujúcich v inštitúciách profesionálneho vojenského vzdelávania, rovnako ako na vysokých obchodných školách aj v ďalších organizáciách, kde je predmetom záujmu konkurencia skupín ľudí a ich vzájomná interakcia vrátane konfliktov. Clausewitzov spis má zásadný význam nielen pre svoj obsah, ale aj preto, že zásadne ovplyvnil prakticky všetkých ďalších (nielen západných) vojvodcov a vojenských mysliteľov, a to vrátane teoretikov použitia moderných zbraní a stratégov hviezdnych vojen. Zápolenie protivných strán nemusí vždy zahŕňať armády zapojené do fyzického boja, a tak mnohé z autorových úvah a záverov sú s úspechom využívané v iných oblastiach, predovšetkým v obchode a podnikaní (Clausewitz: Vojnu by bolo možné lepšie ako s ktorýmkoľvek umením porovnať s obchodom, ktorý je tiež konfliktom ľudských záujmov a činností, oveľa bližšia je jej politika, na ktorú je zase možné pozerať ako na akýsi obchod vo väčšom meradle.), ale tiež v medzinárodných vzťahoch, deľbe politickej moci, politológii, filozofii, diplomacii, logistike, športovom súťažení , využívajú ich odborníci v oblasti umelej inteligencie i vied o prírode, plánovači rozsiahlych civilných operácií a dokonca aj tvorcovia počítačových hier. Vo všetkých týchto oblastiach sa totiž vyskytujú konflikty veľkých záujmov a udalosti, ktoré svojou štruktúrou zodpovedajú vojne.