Žijeme všetci v jednom svete a všetci snívame, dúfame, a potom robíme chyby a starneme.
Tak ako postavy poviedok zo zbierky Odraz od dna, ktoré majú jedno spoločné: blíži sa ku dnu a možno sa od neho odrazí, možno nie. Autorkin strohý štýl poukazuje na všednosť života, ale zároveň je z neho cítiť naliehavosť. Naliehavosť roztúženej mladosti i starnúcich žien a potom aj tých, čo im trochu uchádzajú vlak. Alebo uchádzajú oni niečomu, čo si kedy vysnívali bez toho, aby si to ale sami priznali, a žijú skrátka tak, ako najlepšie vedia - na prvý pohľad obyčajne, aj keď ide o vyvrheli, násilníkov či len o nešťastných ľudí.