V novšej českej literatúre sa objavuje celý rad próz, ktoré ukazujú, ako do individuálnych ľudských životov fatálne zasahovali kľúčové historické udalosti 20. storočia. V mnohých dielach takéhoto tematického zamerania je pritom dej rozvrhnutý do dlhého časového úseku, takže sa v pozadí súkromných "malých dejín" hrdinov priebežne rysujú takmer panoramatické, hoci samozrejme neúplné a nesúvislé obrazy našej nedávnej minulosti. Táto kniha si vyberá práve prózy uvedeného typu, aby na ich príklade predstavila v ôsmich analyticko-interpretačných štúdiách jav, ktorý bol doteraz v českom literárnovednom prostredí premýšľaný a prípadne aplikovaný len okrajovo či príležitostne. Ide o tzv. modalitu, prejavujúcu sa v beletrii nie ako komplexná štýlová charakteristika alebo žánrová kategória, ale ako viacmenej prchavý „odtieň“, nestabilný „tón“ konkrétneho umeleckého vyjadrenia.
Jednotlivé kapitoly tejto knihy tak okrem iného ukazujú, že vo vybraných románových obrazoch uplynulého storočia nemusí nutne prevládať len tragické a apokalyptické naladenie, ale že sa v nich môže prejavovať aj komickosť, grotesknosť a irónia, že ich realistickosť môže byť podrývaná fantastickými momentmi alebo tiež sa satirickosť môže funkčne prelínať s erotikou. Záverečná kapitola potom zvažuje možnosť, že pojednávané prózy nespája ani tak príslušnosť k jednému subžánru, ako skôr spoločne zdieľaná "kroniková" modalita.