V roku 2011 ubehlo už päťdesiat rokov od chvíle, keď v horách na internátoch s ozubnicou bolo prvýkrát počuť dunivý zvuk motorových ozubnicových lokomotív radu T 426.0, vyrobených lokomotívkou SGP vo Viedni-Floridsdorfe. Nové lokomotívy boli v okamihu zrodu svetovým unikátom. Zároveň to však boli časy, kedy bola motorizácia ČSD prakticky stále na začiatku a tieto konštrukčne pomerne zložité lokomotívy prišli do podmienok parnej prevádzky. Počiatočné problémy s ich uvedením do prevádzky boli postupne prekonané, a tak pre železničiarov neskôr znamenali podstatné uľahčenie služby. Cestujúcim potom priniesli kultúrnejšie cestovanie. Na trati Tanvald-Korenov – Harrachov zostali tieto stroje, neskôr označené radom 715, v pravidelnej prevádzke do roku 1988.
Jedna obdobná motorová lokomotíva, ako boli tie pre ČSD, bola dodaná aj rakúskym dráham ÖBB a tri ďalšie závodné dráhe železiarní v maďarskom Ózde. Zo všetkých týchto strojov sa dochovali dodnes iba dva - T 426.001 a T 426.003. Knižka, ktorú čitateľ práve drží v ruke, obsahuje technický opis motorových "zubačiek" SGP a predstavuje ich prevádzkové osudy v Československu, resp. Rakúsku a Maďarsku. Líčenie cesty k motorovým ozubnicovým lokomotívam radu T 426.0 je tu poňaté na pozadí historickej snahy o racionalizáciu a niekedy aj len jednoduché udržanie prevádzky na technicky zložitých ozubnicových tratiach. Čitateľ tu teda nájde aj aspoň základné informácie o ozubnicových dráhach na území bývalej rakúsko-uhorskej monarchie, o ich hnacích vozidlách i továrňach, ktoré ich skonštruovali a vyrobili. Monografia pripomenie dôležité fakty z histórie ozubnicových tratí na území predchádzajúceho Československa, najmä sa bude venovať trati Tanvald – Korenov. Samostatnú kapitolu majú vyhradenú parné ozubnicové lokomotívy radov 403.5 a 404.0. Technický popis je tu doplnený aj novo zistenými skutočnosťami z ich prevádzky.
V neposlednom rade má byť táto publikácia tiež spomienkou na ľudí, ktorí sa v minulosti o lokomotívy radu T 426.0 akýmkoľvek spôsobom zaslúžili alebo sa o nich starali, a poďakovaním skupine tanvaldských železničiarov, ktorí dbajú o zachovalé múzejné stroje a vďaka ktorým sa dajú s motorovými stretnúť stále v činnej službe, a nie len na stránkach publikácií, ako je táto. 162 farebných a 246 čiernobielych fotografií a reprodukcií, 38 výkresov, diagramov a schém, výkres v A1