Kniha s názvom Piatkovníci zo stratenej varty približuje bytové semináre na evanjelickej fare v Svratouchu na Chrudimsku v čase normalizačného duchovného útlaku. Farár Bohdan Pivonka (po roku 1989 zakladateľ duchovnej služby v slovenských väzniciach) so svojou ženou Janou umožňovali svojim hosťom stretávanie sa s myšlienkami a názormi, ktoré nebolo v tom čase možné verejne prejavovať. Tým skôr, keď hostiteľ a väčšina prednášajúcich hostí patrili do okruhu signatárov, resp. sympatizantov Charty 77. Publikácia dokladá, že vtedajší poslucháči smädní po poznaní - evanjelici, katolíci aj členovia undergroundu - boli a sú dodnes vďační za šancu stretnúť sa a slobodne diskutovať o otázkach náboženských, etických, spoločenských tej dobe zdanlivo na okraji spoločnosti. Patrili medzi nich napríklad filozofi Ján Sokol, Ladislav Hejdánek či Radim Palouš, ekológ Václav Mezřický, farári mimo služby Alfréd Kocáb, Josef Zverina, Jakub Trojan, Miloš Rejchrt, Václav Malý, Milan Balabán, spisovateľ Ivan Klíma, psychologička Helena . Ukážky z prednášok dokazujú, prečo pre „svratúšskych piatkovníkov“ znamenali tieto stretnutia prísun podnetných informácií pre intelektuálny a duchovný život. Autor tiež popisuje atmosféru „stretávania a stretávania“ predstaviteľov evanjelickej cirkvi v tejto oblasti Vysočiny s cirkevnou a štátnou „vrchnosťou“ v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia.