Kniha "Píšovinky" nie je len tým, čím by sa mohla zdať na prvý pohľad - teda vtipnou a jazykovo uvoľnenou zbierkou skúseností a príhod, týkajúcich sa poväčšinou sexu, či všeobecne zvádzania a vzťahov medzi mužom a ženou, zarámovaných akýmsi Kunderovským motívom pomsty zhrzeného (nie )milenca. V skutočnosti ide tiež o zaujímavý intelektuálny text, čo nezakryjú ani – často, ale pomerne účelne – používané vulgarizmy. Táto záležitosť je jasná už na prvej stránke.
Kniha je nielen výraznou sebareflexiou hlavného hrdinu, ale aj reflexiou doby a spoločnosti, v ktorej žije, v ktorej vyrastal, vrátane rôznych historických presahov a rodinných i politických súvislostí. Obsahuje tiež množstvo úvah, myšlienkových procesov, v ktorých sa snaží autor čo najjasnejšie sformulovať určité názory a postoje, a treba konštatovať, že väčšinou dochádza k celkom vtipným záverom a postrehom.
Samotný príbeh knihy je potom len akýmsi vnútorným prúdom, ktorý celé toto seba- aj všespytovanie unáša ďalej pokojným a rovnomerným tempom.

Autor o knihe: "Vlak, v ňom muž. Vlak pomalý, myšlienky muža rýchle a často veľmi mužné. Normálny zdravý muž si tiež vo svojich zdravých myšlienkach nepomenuje veci inak ako pravým menom. Sám so sebou a pred sebou a sám nielen v kupé sa nebojí ani provokovať a provokácia je teda veľmi i veľmi rôzne, najviac potom politické a erotické.Zo všetkých najprovokatívnejšia je ale jedna nenápadná myšlienka, totiž že vzťah medzi láskou a sexom je v zásade kladný aj keď úmernosť nie je vždy priama.Oproti tomu je úmera jednoznačne nepriama medzi slušnosťou a komunizmom a napriek všetkému zdaniu je hrdina slušným chlapcom... Aj to, čo práve urobil, než nasadol na vlak, nie je nič neslušné, len možno slušná vtákovina.Ale tiež možno rafinovaná pomsta, kto to nakoniec spozná; ?"