Mal som svojho prvého srnčeka vyhliadnutého v Šlahorkách. Vychádzal zakaždým ráno a večer v rovnakú hodinu, ako keby ho povrázkom k mladému bučku uviazal. Bol už taký zvyknutý na pokoj, že ani veľmi nedával pozor. Netušil, že ležím neďaleko v tráve, stačilo niekoľko stebiel poodhrnúť a mal som ho na muške, mohol som strieľať. Ruky sa mi triasli ako pri zimnici, muška poskakovala po stromoch, po oblohe, nie a nie sa usadiť srnčekovi na komore. Napokon som sa vydýchal, získal trochu pokoja. Mal som srnčeka na šesťdesiat krokov. Zadržal som dych, jedno oko prižmúril, prst ľahko posunul spúšť - Bááách! Konečne rana zahrmela. Hory si ju podávali niekoľko ozvenú. Pažba pušky, ako som ju držal ledabolo frajersky, mi skoro vyrazila zuby, poriadne ma trieskla do ramena. Srnček stal, díval sa na mňa... Ani škrabnutý nebol. Starý hájnik Štefan Lukašík, kedysi slávny pytliak, vypraví dramatické príbehy z malebných Beskýd o pytliakoch, hájnikoch, horách, údoliach a divokej zveri, ktorú lovil aj chránil.