Kniha je záznamom skutočného štvordňového rozhovoru takmer päťdesiatročnej ženy a muža na prahu šesťdesiatky - páru, ktorý sa ocitol na rázcestí. Rozhovor dvoch ľudí po pätnástich rokoch spoločného života vypovedá o pálčivom napätí medzi umením a životom, láskou a kariérou, ale aj starostlivosťou a kapitalistickou patriarchálnou spoločnosťou. Pietro Consagra je etablovaný taliansky umelec, Carla Lonzi je revoltujúca intelektuálka, dôležitá postava feministického hnutia. Pietro potrebuje byť rozmaznávaný a podporovaný, aby mohol pokračovať vo svojom poslaní umelca, ktoré je pre neho všetkým. Carla má aj svoje potreby. Sníva o niečom, čomu hovorí autentický vzťah, ktorý nebude podriadený nejakému poslaniu. On túži po tom, aby mal priestor tvoriť umenie a žiť ako umelec – svoj život si ani inak predstaviť nedokáže. Ona chce prežívať sám vzťah ako umelecké dielo – bezúčelne. Ani jeden sa nechce vzdať. Nakoniec hovorí Carla Pietrovi: "Pokojne choď."