Dvadsaťdva próz, ktoré tvoria druhý z troch zväzkov súborného vydania Nabokovovej poviedkovej tvorby, presvedčivo dokladá rýchly rozvoj autorovho prozaického nadania i schopnosť vracať sa v nových a nápaditých variáciách ku kľúčovým témam a motívom. Vstup do druhého desaťročia berlínskeho pobytu prináša v Nabokovovom diele nové obrazy života v emigrácii a reminiscenciu detstva v predrevolučnom Rusku, spolu s nimi však aj rastúcu pozornosť voči zostrujúcej sa atmosfére nacistického Nemecka. Napriek mimoriadnej vnímavosti k podrobnostiam a premenám okolitého sveta ale Nabokov zostáva aj v prózach z tridsiatych rokov predovšetkým tvorcom bytostne zaujatým všeobecnými témami ľudskej existencie a formálnym a estetickým potenciálom literárneho textu. Štrnásť z textov zväzku vychádza po česky vôbec prvýkrát, preklady ostatných boli pre nové vydanie revidované alebo nahradené doteraz nepublikovanými.