Ibsenova dráma, ktorá v dobe svojho vzniku vďaka otvorenej kritike súčasnej spoločnosti budila odpor, patrí medzi najpôsobivejšie a stále aktuálne diela modernej drámy. Motív Prízrakov sa týka predovšetkým postavy vdovy Alvingovej, ktorá ich vidí všade okolo seba v živých aj neživých, a dokonca aj nehmotných veciach. Vníma Prízraky ako klamstvá, popieranie a skrývanie pravdy, neúprimnosť, povrchnosť, strach, konvencia malomeštiactva. Vychádza v preklade Františka Fröhlicha ako 181. zväzok edície D.