Počas posledných desiatich rokov sa Robert Šimůnek, pôsobiaci v Historickém ústave AV ČR, vypracoval v popredného znalca českej aristokracie neskorého stredoveku. Ústredná téma jeho monografia predstavuje najrôznejšie podoby sebaprezentácie šľachty. Tá vedomá si svojho výsadného spoločenského postavenia, podporeného stavovským usporiadaním mocenských síl po Lipanoch, začala v polovici 15. storočia najrôznejšie cesty, prostredníctvom ktorých chcela navonok zdôrazniť svoj étos, svoju starobylosť i svoju jedinečnosť. Šľachtické snahy o ovládnutie pamäte sa premietali ako do podôb najrôznejších stavieb svetského i cirkevného charakteru, tak do konštruovania rodových povestí i vizuálnych symbolov v podobe erbov, portrétov či náhrobkov.

Autor všetky tieto problémy sleduje ako s dôrazom na detail, tak v širokom spoločenskom kontexte druhej polovice 15. a začiatku 16. veku, v ktorom sa zdanlivo jedinečné javy šľachtickej reprezentácie v skutočnosti javia ako vedomé prejavy kolektívne zdieľanej šľachtickej identity a kultúry.

Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.