Obsah knihy, ktorú držíte v rukách, je možné vyjadriť krátko: čítavo napísané dobrodružné švédske spomienky z českého uhla pohľadu. Ich autor, Jiří Pallas (nar. 1949), je známy okrem iného tým, že čo na srdci, to na jazyku. Neskrblí pochvalou, kde pochváliť chce, a samozrejme ani kritikou, keď sa mu niečo nepáči. Nešetrí nikoho – ani seba. Píše s potrebným odstupom a nadhľadom, s ľahko plynúcim humorom, koreneným sebairóniou. O tejto knihe možno súdiť rôzne, len nie tak, že je vo všetkých ohľadoch politicky korektný.

Jiří Pallas je spájaný predovšetkým so vznikom a úspešným organizačným a manažérskym vedením hudobného združenia pesničkárov Šafrán – ale to je len jedna kapitola tejto knihy i jeho života. Podpísal Chartu 77 a bol potom aj s rodinou počas estebáckej akcie Asanácie vyhnaný do exilu: od jesene 1977 žije vo Švédsku, najskôr v Uppsale, potom v Štokholme. Vo svojej knihe popisuje založenie a fungovanie hudobného vydavateľstva Šafrán 78, exulantské začiatky, údiv nad severskými reáliami v dobrom i horšom a každodenný život československej rodiny vo Švédsku rokov osemdesiatych a deväťdesiatych. Prečo sa Jiří Pallas po novembrovom prevrate nevrátil do vlasti? Veď sa vrátil. Odviedol svoju prácu pre novo budovaný štát a potom zas odišiel späť smer sever. Pri písaní spomienok sa ponoril aj do vlastnej rodinnej histórie, ktorá prekvapivo aj zaujímavo rámuje celé rozprávanie. Výberu toho lepšieho, čo spája český a švédsky národ, venoval autor jednu zvláštnu kapitolu. Jej názov by mohol súčasne byť podtitulom knihy, alebo ešte lepšie podtitulom vizitky Jiřího Pallasa: Československý živel vo Švédsku.