Predkladaná monografia predstavuje sieť textov smerujúcich od poňatia ruskej literatúry v dielach dvoch zakladateľov slavistiky, najmä literárnohistorickej, cez Karamzinovo budovanie novoruskej literatúry k podielu „cudzincov“ na utváraní ruského písomníctva klasického i moderného, ktoré sa týkajú ako koryfejov ruskej FM Dostojevskij, M. Gorkij alebo aj dlho pozabudnutý NS Leskov, ako aj českých pohľadov na novšiu literatúru druhej polovice 20. storočia (V. Rasputin, J. Vodolazkin) alebo na pôsobenie Rusov či všeobecnejšie východných Slovanov v medzivojnovom Československu (Alfred Bem, Valerij Vilinski , syn zmluvného profesora Masarykovej univerzity Sergija Vilinského) a priehľadov na dobu, ktorá bola nie celkom presne nazvaná „obdobím stagnácie“ („period zastoja“), pretože aj tu sa objavovali zaujímavé diskusie s hodnotovými posunmi, ktoré často mali na ďalší ruský vývoj kľúčový vplyv. A potom špecifikum českej literárnovednej rusistiky (Malá reflexia… Jaroslav Burian), vrátane Wollmanovej polemiky s Poliakmi o panslavizme, čo v českom prípade býva často – a nesprávne – spájané len s Jánom Kollárom. A potom problém terminológie aplikovaný práve na ruskú literatúru a pojednanie o univerzalite ruskej literatúry a tiež literárne vedy v spojitosti s jej českou recepciou v 19.-21. storočia, vrátane rôznych kontroverzií, ktoré zväzok uzatvára. Ak sa česko-ruské vzťahy dnes znovu dostávajú do epicentra pozornosti – a ide väčšinou o veci horúco aktuálnej a politickej povahy, ktoré nie sú dostatočne rozkryté a poznané – malo by to byť aj skromnou výzvou pre českú rusistiku k hlbinnému skúmaniu tzv. ruského fenoménu všeobecne v porovnávacích súvislostiach a ďalších prienikoch genologických, tematologických, ideologických, sociologických, antropologických a filozofických, teda rámcovo areálových. A tiež by malo viesť k poznaniu minulosti, ktoré môže byť využité aj v pohľadoch na súčasnosť a ktoré by malo trvalejší charakter ako dojmové a emocionálne ladené exkurzy. Berme tento zväzok ako pokus prispieť, hoci len malou mierou, k takému pohľadu a poznaniu.